Prístupy a školy psychoterapie v praxi

 

Psychoterapia ako liečebná metóda rozhovorom. Nie vždy to ale platí, nakoľko smerov a prístupov v psychoterapii a psychologickej terapii existuje mnoho. Musíme sa viac pozrieť do histórie a vývoja. Začiatky vedeckého skúmania a poznávania psychických javov sa datujú ku koncu 19. storočia, keď v roku 1879 založil W. Wundt prvé psychologické laboratórium. Z úvodu sa pozornosť psychológov zameriavala na výskum a diagnostiku, aby sa ľudia vedeli viac zorientovať v psychickom vývine, duševných procesoch a ich prejavoch. Šlo teda o snahu komplexnosť redukovať kvôli lepšiemu poznaniu. Objektivitu a vedeckosť psychológie podškrtlo založenie Americkej psychologickej asociácie APA v roku 1892.

 

Postupom času to nestačilo, bolo podstatné s ťažkosťami niečo robiť, podstatnou sa stala terapia. Na prelome 19. a 20.storočia sa stáva v histórii psychológie prelomovým pomenovanie „nevedomých prosesov“, pudov a túžob, výklad snov a terapeutická práca s psychosomatickými a konverznými poruchami (vtedy nazývanými „hystéria“). Vznik psychoanalýzy, dobré výsledky psychoterapie a prvé popísané prípadové štúdie spustili vlnu záujmu o liečenie psychických aj fyzických ťažkostí novou, legitímne uznanou formou liečby- psychoterapiou. Vznikali ďalšie smery a prehlboval sa dialóg v odborných kruhoch.

 

Psychoterapii sa v histórií venovalo množstvo odborníkov, ktorí zakladali svoje smery podporené rôznymi teóriami a filozofiou a následne si získavali svojich nasledovníkov. Najznámejšími sú psychoanlýza, kognitívne behaviorálna psychoterapia (KBT), geštalt terapia, na emócie či na proces zamerané terapie, postmoderné smery v psychoterapii (systemické) a ďalšie. Psychoterapeuti si vyberajú „svoju psychoterapeutickú školu“ zväčša podľa vlastného zamerania a typu osobnosti. Často okrem „hlavnej metódy“ využívajú i techniky iných škôl. Prístup každého psychoterapeuta je individuálny a originálny. Legitímnosť prístupu je možno jednoducho dokladovať (ne)akreditovanosťou terapeutických inštitútov, ktoré odborníkov do daných smerov školia a vzdelávajú. Psychoterapiu by nemal robiť „samozvaný odborník“- niekto, kto sa len tak rozhodol, že by ho to bavilo. Psychické zdravie je natoľko hodnotná komodita, že nie je dobré s ňou hazardovať.

 

Zoznam osvedčených smerov v psychoterapii, ktorých efektivita pre prácu s klientmi bola overovaná a uznaná európskymi a slovenskými psychoterapeutickými inštitútmi ponúka Slovenská psychoterapeutická spoločnosť verejnosti. Systemický prístup, ktorým pracujem aj ja, patrí medzi ne (Košický inštitút pre systemickú skúsenosť ISZ KE). Kto je kto: psychológ, psychiater, psychoterapeut ?

 

Psychiater je odborník – s lekárskym vzdelaním (vyštudoval teda medicínu). Spravidla študoval 6 rokov všeobecné lekárstvo a špecializoval sa v odbore psychiatria. Môže predpisovať lieky (psychofarmaká). Pokiaľ nie je okrem medicínskeho odboru psychiatrie aj psychoterapeutom, tak nie je odborníkom na vedenie terapeutického rozhovoru. Mnohí psychiatri sa dovzdelali ďalším niekoľkoročným výcvikom aj v psychoterapii a tak sú psychiatrami-psychoterapeutmi v jednej osobe.

Psychológ je odborník – ktorý má humanitné vzdelanie (vyštudoval na filozofickej fakulte). Štúdium trvá obvykle 5 rokov. Má vzdelanie o používaní psychodiagnostických metód (psychologických testov), vedomosti o vývinovej psychológii, psychológii dospelých, o rôznych psychologických teóriách, smeroch v psychológii aj psychoterapii. Psychofarmaká (lieky) nepredpisuje lebo nie je lekár. Môže pôsobiť v zdravotníctve ako klinický psychológ, na akademickej pôde na vysokej škole, na výskumnom ústave, ako odborník na ľudské zdroje vo firmách či ako školský psychológ. Niektorí psychológovia sa rozhodnú venovať psychoterapii a preto si následne prehĺbia špecializáciu v tomto smere.

Psychoterapeut – pri splnení legislatívne daných požiadaviek psychológ aj psychiater môžu byť psychoterapeutmi. Psychoterapeutom sa, opäť pri splnení legislatívnych podmienok, môže stať aj logopéd, liečebný pedagóg, magister ošetrovateľstva. Je to odborník na vedenie psychoterapeutického rozhovoru. Pre všetkých platí, že psychoterapeutmi sa stávajú až po absolvovaní dlhodobého psychoterapeutického vzdelávania, vlastnej psychoterapie, praxe a supervízie.

Have a question?

[contact-form-7 404 "Nenájdené"]