Psychologické testy výkonnosti | diagnostika

 

Psychologické testy výkonnosti sú vlastne testami schopnosti, podľa výkonu v teste usudzujeme na úroveň schopností. Je dôležité vedieť, že tieto testy sa dajú s úspechom použiť iba u spolupracujúcich osôb. Ak osoba pri teste nespolupracuje, výsledok testu nezodpovedá objektívnej úrovni schopností. Najčastejšími výkonnostnými testami testy intelektu, pamäti a pozornosti. Najvýznamnejšími z nich sú inteligenčné testy. Ich hlavnou úlohou je určenie a odmeranie úrovne intelektových schopností. Výsledky sa zväčša udávajú vo forme známeho inteligenčného kvocientu – IQ. Priemernou hodnotou IQ v populácii je 100. Inteligenčné testy delíme ďalej na verbálne, performačné a komplexné. Verbálne testy na meranie inteligencie sa takmer nevyužívajú. Vyžadujú slovnú reakciu (vo forme čítania, písania alebo hovorenia). Performačné testy sú neverbálne – riešenie úlohy nevyžaduje od vyšetrovaného žiaden slovný výkon. Pacient má niečo urobiť, nakresliť, rozlíšiť, vybrať a pod.

Známymi performačnými testami – sú Ravenove progresívne matrice. Princípom tohto testu je dopĺňanie geometrických obrazcov. Goodenoughovej test kresby postavy je určený deťom do 10 rokov. V prípade mentálnej retardácie je možné pomocou neho vyšetrovať aj staršie deti. Performačné testy umožňujú vyšetriť aj jedincov s rečovou bariérou (napr. cudzincov), ich nevýhodou je však neschopnosť postihnúť verbálnu zložku inteligencie, ktorá je nepochybne dôležitá. Komplexné (kombinované) inteligenčné testy majú najväčší význam pre klinickú prax. Najznámejšími z nich sú Wechslerove inteligenčné testy (existujú viaceré verzie: WAIS, WISC, WAIS-III a WISC III), ktoré sú najčastejšie využívané v psychiatrických zariadeniach. Majú viacero subtestov, ktoré hodnotia jednotlivé zložky inteligencie a tým umožňujú presnejšiu diagnostiku psychického poškodenia. Vyšetrenie Wechslerovými testami je časovo náročné, samotná administrácia trvá viac ako hodinu a navyše je následne potrebné vyhodnotenie testu. Terman-Merrilovej test (novšia verzia Stanford-Binetovho testu) je určená pre rôzne vekové skupiny od 2 rokov až po zrelý vek.

Najznámejším testom pamäti – je Wechslerova škála pamäti (WMS), kde sú jednotlivé položky zaradené do subtestov pre jednotlivé premenné pamäti  (napr. všeobecné informácie, orientácia, logická a vizuálne-grafická reprodukcia). Výsledky vo forme tzv. MQ (mnestického kvocientu) by mali byť porovnateľné s hodnotqami IQ. Nápadný rozdiel medzi MQ a IQ napovedá o organickom (na podklade ochorenia mozgu) poškodení psychiky. Z testov pozornosti sa najčastejšie používa číselný štvorec (numerický kvadrát) a Bourdonov test pozornosti, ktorý má niekoľko modifikácií. Výkonnostné testy môžu poskytnúť dôležité informácie nielen pre klinickú prax, ale aj pre rozhodovanie sa posudkového lekára. Úskalím vyhodnocovania týchto testov býva na jednej strane nespolupráca pacienta (klienta) pri snahe o získanie výhod (napr. renty, dôchodku) pri zlom výkone, na druhej strane ak sa tieto metódy použijú u pacientov v akútnej fáze duševného ochorenia (napr. schizofrénie alebo depresie), nemôžu podať adekvátny výkon a výsledok potom nezodpovedá skutočnej úrovni ich schopností. Primerane kvalifikovaný a skúsený psychodiagnostik by však mal vedieť tieto obmedzenia odhaliť.

Pri psychodiagnostickom vyšetrení – sa používajú špeciálne metódy, určené na získanie diagnosticky cenných informácií o vyšetrovanej osobe. Psychodiagnostické metódy môžeme zjednodušene rozdeliť na metódy klinické a testové. Klinické postupy nie sú viazané žiadnymi presne definovanými pravidlami a nemajú štatistický základ. V klinickej praxi sa využíva najčastejšie rozhovor a pozorovanie, niekedy aj analýza spontánnych produkcií pacientov. Tieto metódy pri vyšetrovaní a diagnostike používajú nielen psychológovia, ale aj lekári a ostatní zdravotnícki pracovníci. Pri ich vyhodnocovaní hrá veľkú úlohu skúsenosť a odbornosť vyšetrujúceho. Testové metódy sú štandardné vyšetrovacie postupy s matematicko-štatistickým základom. Sú štandardizované a používajú sa pri nich psychodiagnostické (psychologické) testy.

Medzi klinickými a testovými metódami – nie je ostrá hranica, mali by sa vhodne doplňovať. V ideálnom prípade by malo psychodiagnostické vyšetrenie využívať oba typy postupov. Napríklad v rutinnej klinickej praxi psychológ nepoužíva len testy (t.j. špecifické psychodiagnostické metódy), ale vyšetrenie pozostáva z klasickej fázy nadviazania kontaktu, anamnestického rozhovoru, aplikácie testov, pozorovania pacienta počas celého kontaktu a záverečnej fázy (napríklad zameranej na zníženie napätia, ktoré vzniklo počas vyšetrenia). Pri hodnotení a interpretácii výsledkov sa využívajú (v prípade dostupnosti) aj tzv. objektívno-anamnestické údaje (napríklad od príbuzných alebo zo zdravotnej dokumentácie). Zistenia z vyšetrenia formuluje psychológ písomne v náleze z klinického psychologického vyšetrenia.

Nález z psychologického vyšetrenia – by mal obsahovať popis zistení z klinických metód aj testov (vrátane kvantitatívnych výsledkov a ich interpretácie) a odpoveď na otázku alebo otázky, formulované v žiadosti o vyšetrenie. V optimálnom prípade lekár a psychológ vzájomne komunikujú a konzultujú nálezy. Z hľadiska klinických metód sú psychológ a lekár partneri (pretože ich využívajú obaja), ale psychológ má navyše testové metódy, ktoré rozširujú diagnostické možnosti. Prechodom medzi klinickým psychiatrickým vyšetrením a psychodiagnostickými testami sú posudzovacie stupnice. Termín mental test (z anglického „duševná skúška“) prvýkrát použil americký psychológ James McKeen Catrell v roku 1890 na označenie jednotnej zostavy psychologických skúšok, zameraných na meranie individuálnych rozdielov. Pojem test sa udomácnil nielen v psychológii, ale aj v medicíne, v štatistike, technike, ale aj v iných disciplínach.

Informácie - objednávky - rezervácie

     

    psychodiagnostika-psychologicky-test-psycholog-testovanie-deti-dospely

     

    psychologicke-testy-psychodiagnostika-psycholog-testovanie

    Have a question?

    [contact-form-7 404 "Nenájdené"]