Psychológia v dnešných časoch v praxi

 

Psychológia v dnešných časoch zažíva opätovný záujem verejnosti. Pandemická situácia vykazuje svoje negatívne dôsledky v každom medicínskom odvetví. Psychické prežívanie tejto krízovej situácie ovplyvňuje schopnosť ľudí  bojovať s ochoreniami. Vzhľadom na to, že hrozba koronavírusu vnáša do životov  ľudí negatívne emócie, odrážajú sa následky pandemickej situácie na psychologickej až psychiatrickej úrovni.

 

STRACH A NEISTOTA SŤAŽUJÚ ĽUDSKÉ PREŽÍVANIE A KONFRONTOVANIE SA S PROBLÉMAMI AJ OCHORENIAMI. Psychický stav ovplyvňuje schopnosť človeka odolávať problémom. Zhoršenie nastáva hlavne u pacientov trpiacich depresiami a poruchami v dôsledku stresu. Práve možnosť ohrozenia ochorením  COVID -19 stojí za zhoršením psychického stavu mnohých pacientov.  Smutným faktom je to, že aj roky stabilizovaní  psychiatrickí pacienti zlyhávajú.

 

Časť pacientov, u ktorých dominuje sociálna izolácia, zvláda pandémiu a obmedzenia kvôli šíreniu COVID-19 pomerne dobre. Veľká väčšina pacientov, zvlášť trpiacich depresiami alebo stresom podmienenými poruchami, sa však dostala do dekompenzácie aj po niekoľkých rokoch stabilizovaného priebehu ochorenia.

 

SOCIÁLNA IZOLÁCIA JE FENOMÉNOM, KTORÝ PSYCHICKÚ NEPOHODU VÝZNAMNE OVPLYVŇUJE – v prvej vlne dominovali obavy z nového ochorenia, z jeho vplyvu na zdravie a z toho, ako sa to bude vyvíjať. Teraz ľudia dlhotrvajúcu sociálnu izoláciu prežívajú ťažšie, sú depresívnejší a nahnevanejší. „Klienti druhú vlnu prežívajú inak, stratilo sa nóvum situácie. Sú už čiastočne prispôsobení a pripravenejší, no stále viac na nich dolieha pretrvávajúca neistota, časté zmeny zavádzaných opatrení a najmä časová dĺžka pandémie, t.j. nedohľadnosť konca pandemickej situácie.

 

Dlhodobá izolácia môže dostať človeka do stavu tzv. psychickej deprivácie. Ak ide o dlhodobé zníženie kontaktu s podnetmi, ktoré sú v bežnom živote veľmi dôležité, ako je komunikácia s najbližšími, podnety pre prácu, sebarealizácia alebo možnosti sa pohybovo realizovať, môže to zásadným spôsobom ovplyvniť duševné zdravie človeka. Stav psychickej deprivácie je veľmi vážna okolnosť. Ľudia vystavení dlhodobej izolácii a teda psychickej deprivácii môžu: trpieť zmenami nálad,, cítiť sa smutne, depresívne,, trpieť rôznymi úzkosťami,, môže sa u nich prejavovať, emočná labilita,, môžu u nich náhle prepuknúť rôzne emócie, či už príjemné alebo aj tie nepríjemné(strach, hnev, smútok),, dostaviť sa môžu poruchy spánku,, zmeniť sa rovnako dokáže aj myslenie, človek začne myslieť viac negatívne,, môže sa objavovať veľa obáv či negatívnych scenárov, čo všetko sa môže stať,, môže sa zhoršiť schopnosť komunikácie s inými ľuďmi, následne vznikajú rôzne konflikty, a pod.

 

STRACH MÁ ZNIČUJÚCI ÚČINOK – v čakárňach pred ambulanciami psychologických centier a pred psychiatrickými ambulanciami pribúdajú pacienti, u ktorých sa stále častejšie objavuje strach z COVID-19, o seba a o svojich blízkych. Strach je súčasťou ich vyhýbavého správania sa a výrazne zhoršuje frustráciu.  „Sú to pacienti, ktorí mali určité psychické ťažkosti už dlhšie a obavy z COVID-u boli pomyselnou „poslednou kvapkou“, po ktorej prepukli symptómy psychickej poruchy,“ hovorí prednosta Dragašek.

 

Celkový dopad dlhodobého prežívania pandemickej situácie na psychiku človeka nateraz nedokáže nikto odhadnúť. Na zmapovanie vplyvu pandémie na duševné zdravie budú potrebné dlhodobé exaktné údaje. Aktuálne sa v danej téme realizujú celosvetové výskumy. „Zatiaľ prvé čiastkové zahraničné výsledky hovoria o náraste depresívnych a úzkostných prejavov a porúch spánku. Je možné očakávať posttraumatické stresové reakcie, najmä u pracovníkov v prvej línii,“ zhrnul predbežné pozorovania prednosta Dragašek.

 

DODRŽIAVAJME ZÁSADY PSYCHOHYGIENY – psychika človeka je zraniteľná. Práve psychická pohoda je akousi zárukou schopnosti odolávať strachu a obavám, z ktorých potom do veľkej miery pramení stres. Dbajme preto v rámci prevencie na základné princípy zdravého životného štýlu: Starám sa o svoje fyzické zdravie – zdravá strava, dostatok vitamínov, pravidelný pohyb v prírode, dostatok spánku. Vyhýbam sa škodlivým návykom (alkohol, cigarety…). Pri práci z domu sa snažím dodržiavať pravidelný denný režim. Starám sa o svoje emócie – tzn. nepotláčam ich, nezostávam so svojimi obavami či strachom sám, ale naopak delím sa o ne s blízkymi osobami, s ktorými sa cítim dobre, hoci aj dištančne, modernými technológiami . Využívam relaxačné aktivity. Realizujem naďalej svoje záujmy, záľuby. Chránim sa nadmerného množstva informácií ohľadom COVID-19, čítam si správy iba z oficiálnych zdrojov. Zameriavam sa na veci a situácie, ktoré mám pod kontrolou, ktoré mi dodávajú istotu. Myšlienky na budúcnosť, ktorá je mimo mojej kontroly, cielene odkláňam.

 

Pokiaľ nám bežné zásady – psychohygieny nepomáhajú a naša úzkosť sa stupňuje, netreba váhať a osloviť odborníka – napr. kontaktovať internetové i telefonické linky duševnej pomoci,“ odporúča prednosta Dóci. Pri pretrvávaní ťažkostí, prípadne rozvoji symptómov psychickej poruchy, je k dispozícii sieť ambulantnej psychologickej a psychiatrickej starostlivosti, prípadne možnosť stacionárnej či ústavnej starostlivosti.

Have a question?

[contact-form-7 404 "Nenájdené"]