Metódy výskumu a poznávania v psychológii

 

Psychodiagnostika je oblasť činnosti psychológa , pri ktorej využíva rozličné metódy na poznávanie, diagnostiku individuálnych vlastností a schopností, štruktúru osobnosti a pod. Pojmom diagnóza rozumieme odborné a praktické poznanie vlastností osobnosti jedinca. Psychodiagnostika sa využíva hlavne v klinickej psychológii (úroveň intelektu, rozvoj osobných vlastností = emotivita, výskyt rôznych anomálii v psychike), ďalej sa používajú v psychológii práce, psychológii dopravy, v psychológii v školstve- pri posudzovaní školskej zrelosti, pri výbere do špeciálnych tried. Metódy psychologického výskumu:

 

Pozorovanie – ide o podrobné zaznamenávanie vonkajších prejavov, správanie človeka v prirodzených i upravených podmienkach – predmetom pozorovania sú úkony a výroky človeka v rozličných život. Situáciách. Rozlišujeme pozorovanie:
– z hľadiska časového : dlhodobé, krátkodobé
– z hľadiska veľkosti predmetu : skupinové, individuálne
– z hľadiska celistvosti pozorovania : celostné, čiastkové
– podľa spôsobu : priame(priame pozorovanie predmetu), nepriame (prostredníctvom iných ľudí)
– podľa predmetu : introspekcia (predmetom je vlastný duševný život a vlastné zážitk)

 

Extrospekcia (skúmanie duševných javov iných ľudí na základe ich vonkajšieho správania a prejavu – mimika; gestikulácia; obsah reči; slovník a slovná zásoba; postoj človeka pri činnostiach;…). Metóda sebapozorovania – introspekcia – je metóda pozorovanie sena samého, psychických javov vlastného vnútorného života (zmyslového, emocionálneho , racionálneho). Môže byť príležitostné (náhodné, laické), systematické a cieľavedomé. Extrospekcia – je základnou metódou získavania empirických poznatkov a informácií, skúma psychiku ľudí na základe vonkajších prejavov ich správania alebo činnosti. – musí byť plánovité, systematické, presné a predchádza mu naštudovanie problému.

Experiment – vedecká metóda, ktorou sa skúmajú psychické javy za vopred stanovených podmienok. Ktoré umožňujú zistiť vlastnosti, procesy, stavy osobnosti. Delí sa na a) laboratórny = uskutočňuje sa v umelo vytvorenom prostredí (laboratórium); výhodou je presná registrácia výkonov a reakcií skúmanej osoby, nevýhodou je už len samotné prostredie (môže pôsobiť skľučujúco) b) prirodzený = prechod medzi pozorovaním a experimentom; Je charakterizovaný tým, že sa navodí počiatočná situácia do ktorej sa už potom nezasahuje; môže sa uskutočniť v školskom prostredí, pričom sa využíva tak aby žiaci o tom vedeli c) terénny = prebieha priamo v teréne (napr. únava žiakov pred vyučovaním a po ňom)

Exploratívne metódy – na základe životopisu a pomocou otázok sa zisťujú podmienky a okolnosti vývinu jedinca; predovšetkým jeho doterajší život; psychický vývin; životné prostredie a psychický stav. Najčastejšie sa používa v pedagogickej a klinickej praxi. – patria sem: – anamnéza -(rodinná a osobná) – pomocou cielených otázok, získava dôležité údaje o psychickom vývine jednotlivca a o jeho okolitom prostredí. Najmä o rodine, v ktorej žil, v ktorej žije teraz, o škole atď.. Rozlišuje sa : neriadený (voľný) rozhovor a riadený (štandardizovaný) rozhovor. Môže byť skupinový alebo individuálny. -psychologický test- štandardná diagnostická pomôcka s presne určenými podmienkami použitia, hodnotenia a interpretácie výsledkov. Cieľom je meranie individuálnych zvláštností (IQ, introverzia…) a umožňujú zistiť vlastnosti, črty typov osobnosti, ktoré nazývajú Testy osobnosti – predkladajú sa presne definované úlohy Delí sa na: výkonový- testy všeobecných schopností, inteligenčné testy + projektívny- založené na výpovedi osobnosti, bez toho, žeby hovorila priamo o sebe, dáva nám informácie o svojej osobnosti + dotazníkový- je metóda určená na zber údajov od väčšieho množstva respondentov, je to súbor otázok Dotazníkové otázky môžu mať charakter -štandardný (uzavretý)- odpovede áno-nie, neviem atď… -otvorených otázok – prepokladajú odpovede s otvoreným koncom +  prístrojový – umožňuje veľmi presné predkladanie textových úloh, registráciu reakcií vyšetrovaného, vykonávajú sa v psychologickom laboratóriu.

 

Psychodiagnostika – je zložitá veda, ktorá podlieha prísnym pravidlám. Podobne ako niektoré lieky môžu predpisovať iba lekári, psychologické testy môžu administrovať a vyhodnocovať iba psychológovia. V pracovnej psychológii je však optimálne, ak je personálnym konzultantom psychológ, ktorý nie je špecializovaný len na psychodiagnostiku. Ak sa zameriava iba na ňu a výsledky nevníma v širších dimenziách, napríklad v súvislosti s obsadzovanou pozíciou, môže dôjsť k posunom a nedorozumeniam. Ak výsledky psychologických testov interpretuje človek, ktorý nie je psychológom, môže dojsť k ich skresleniu alebo dokonca až prevráteniu. V takom prípade môže kandidát dostať negatívne informácie o svojich schopnostiach, čo môže uňho vyvolať napríklad stratu motivácie a pokles sebavedomia.  Rizikom je, ak sa vyhodnocuje len jeden test. Je totiž veľmi dôležité, aby sa výsledky chápali v širšom kontexte. Aby sa dávali do súvislostí výsledné hodnotenia interview, pozorovania a niekoľkých psychologických testov. Pritom každý človek má právo dozvedieť sa výsledky testov, ktorým sa podrobil. Je prirodzené, že kandidáti často žiadajú o spätnú väzbu, pretože vďaka nej môžu lepšie spoznať vlastný rozvojový potenciál a svoju kariéru orientovať optimálnym smerom. Veľmi dôležité je aj dodržiavanie etických zásad. Všetky informácie získané z psychologických testov sú pri profesionálnom prístupe prísne dôverné a nesmú sa zneužiť na iné účely ako na posúdenie kandidáta, či je vhodný na určité pracovné miesto. V prípade že aj Vy máte záujem absolvovať psychodiagnostické vyšetrenie – kontaktujte nás.

Have a question?

[contact-form-7 404 "Nenájdené"]