Duševné zdravie a psychické problémy ľudí

 

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) definovala duševné zdravie ako stav pohody, v ktorom jednotlivec môže uskutočniť svoje schopnosti, vie zdolávať stresové situácie bežného života, vie produktívne pracovať a vie prispievať do života spoločnosti. Najnovšie štatistiky poukazujú na smutný fakt, že až 15% populácie do veku 18 rokov trpí psychickými poruchami, ktoré majú negatívny dopad na ich osobnostný, sociálny a profesionálny vývin. Zdravie sa kúpiť nedá, treba si ho preto vážiť a žiť takým spôsobom života, aby sme neohrozovali samých seba. Nesprávne návyky, stres, zlý životný štýl, nedostatok pohybu a spánku, fajčenie, požívanie alkoholu, prepracovanosť, zlé medziľudské vzťahy a sociálne prostredie, to všetko na nás negatívne vplýva a je hrozbou pre kvalitu nášho života, ktorý máme len jeden.

 

Vplyvom stresu sa znižuje – aj funkcia imunitného systému, je oslabený a teda sme náchylnejší k rôznym ochoreniam. Problematikou duševného zdravia sa zaoberá vedný odbor- PSYCHOHYGIENA, ktorý skúma možnosti a spôsoby boja proti duševným chorobám a celkovú prevenciu psychických porúch a zachovania si duševného zdravia. Psychohygiena sa preto netýka len duševne chorých ľudí, ale aj zdravých ľudí, respektíve tých, ktorí sa momentálne necítia byť „fit“. Duševne zdravý, vyrovnaný človek je odolnejší voči telesným chorobám, je optimistickejší a teší sa zo života. Psychohygiena nie je proces
jednorázový, je to proces dlhodobý a hlavne cieľavedomý, bez ohľadu na vek, či pohlavie. „Hygiena duše“ poskytuje teda akési návody pre zlepšenie života a udržanie si dobrého psychického stavu. Dodáva energiu, zvyšuje sebavedomie, motiváciu, výkonnosť a celkový pocit spokojnosti človeka so sebou samým. Duševné zdravie – je neoddeliteľnou a nevyhnutnou súčasťou zdravia. Je potrebné sa starať oň rovnako ako o fyzické zdravie, pretože jedno bez druhého nemôže fungovať. Bez duševného zdravia ani nemôžeme v skutočnosti hovoriť o zdraví. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) ho popisuje ako stav psychickej pohody, v ktorom človek:

  • využíva svoje schopnosti,
    je schopný zvládať bežné stresy vo svojom živote,
    je schopný užitočne pracovať,
    je schopný byť prospešný pre svoju komunitu a podieľať sa na jej živote

Týmto sa zdôrazňuje, že aj duševné zdravie je viac ako len absencia, neprítomnosť, duševnej poruchy či postihnutia. Duševné zdravie a pohoda sú základom pre také schopnosti, ako sú schopnosť myslieť, cítiť, nadviazať vzťahy s inými ľuďmi, zarábať si na živobytie a tešiť sa zo života. Väčšinou je to tak, že keď nás niečo bolí, tak  hneď ideme k lekárovi, ale keď je naša duša nešťastná, odkladáme to tak dlho, ako sa len dá.

 

Rizikové faktory duševného zdravia
Duševný stav človeka určuje celý rad faktorov. Predispozície (sklon, náchylnosť) predstavujú činitele biologické (napr. genetika, pohlavie), individuálne (osobné skúsenosti), rodinné a sociálne (sociálna opora), ekonomické a environmentálne (spoločenské postavenie a životné podmienky). Ohrozuje nás celý rad činiteľov:

  • nadmerné užívanie návykových látok (alkohol, lieky, tabak, a ďalšie drogy), rizikový sex, prejedanie sa (obezita),
    stresujúce životné udalosti (napr. úmrtie blízkeho, nezamestnanosť, vážne ochorenie, vážne nehody),
    starostlivosť o chronicky chorých alebo dementných, vystavenie agresii, násiliu, traume,
    zlé pracovné zručnosti a návyky, sociálna nekompetentnosť,
    rodinné konflikty, mnohé ďalšie, vrátane nevhodného životného štýlu

Zdravie sa kúpiť nedá, treba si ho preto vážiť a žiť takým spôsobom života, aby sme neohrozovali samých seba. Nesprávne návyky, stres, zlý životný štýl, nedostatok pohybu a spánku, fajčenie, požívanie alkoholu, prepracovanosť, zlé medziľudské vzťahy a sociálne prostredie, to všetko na nás negatívne vplýva a je hrozbou pre kvalitu nášho života. Vplyvom stresu sa znižuje aj funkcia imunitného systému, je oslabený a teda sme náchylnejší k rôznym ochoreniam. Najbežnejšie prejavy psychických problémov. To, že človek nie je v psychickej pohode, sa dá zistiť aj podľa týchto bežných príznakov:

 

Problémy so spánkom

Ľudia, ktorí majú nejaký psychický problém, majú zároveň aj ťažkosti s ranným vstávaním a zisťujú, že spia viac než zvyčajne. To často znamená, že sa cítia vyčerpaní a že sa im zvládanie bežných aktivít zdá ťažšie než inokedy. Ľudia s úzkosťou často uvádzajú, že sa im ťažko zaspáva, pretože sa pred spánkom strachujú. A ak zaspia, ráno sa im potom ťažko vstáva. Uvádzajú tiež, že majú počas spánku zakusnutú sánku alebo škrípu zubami. Niektorí ľudia zase nemôžu v noci vôbec pokojne a nerušene spať.

Fyzické príznaky

Ľudia si myslia, že len preto, že je choroba psychického rázu, neprejavuje sa aj fyzicky. Mnoho ľudí s úzkosťou však zažíva aj fyzické príznaky ako nevoľnosť, trasenie sa, potenie či záchvaty paniky. Ľudia s depresiou majú menej energie, kvôli čomu sa im zdá ťažké starať sa o seba. Nechce sa im napríklad pripravovať si pre seba jedlo alebo starať sa o osobnú hygienu.

Problémy s koncentráciou

Ak je vaša myseľ zaneprázdnená mentálnym problémom, môže byť zložité jasne premýšľať či hovoriť. Môže sa vám tiež zdať, že si ťažšie pamätáte veci a horšie sa koncentrujete. Ak zisťujete, že vaša koncentrácia je horšia než zvyčajne alebo máte  problémy s dôslednosťou a rozhodovaním, môže ísť o symptóm duševného problému.

Rušenie sociálnych väziebVyhýbate sa v poslednom čase rôznym udalostiam či stretnutiam s vašimi známymi a rodinou, na ktoré si sa inokedy tešili? Ak máte takéto pocity niekoľko týždňoch alebo sa dokonca zhoršujú a už sa netešíte z vecí, ktoré by vás inokedy tešili, môže ísť o príznak depresie.

Ako sa starať o duševné zdravie
O tom ako sa starať o svoje duševné zdravie porozprával v relácii Českého rozhlasu doktor psychiatrie Petr Hejzlar, ktorý odporúča dodržiavať nasledujúce kroky:

 

1. Pamätajte na svoju pohodu. Zabezpečte si dostatok spánku, čerstvý vzduch a vyváženú stravu.

2. Pohybujte sa, nájdite si nejakú fyzickú aktivitu, ktorá vás baví a po ktorej je vám dobre.

3. Doprajte si čas na svoje vlastné myšlienky a pocity. Každý deň si na určitý čas vypnite počítač, telefón a televízor.

4. Buďte súčasťou nejakej skupiny. Venujte čas ľuďom, s ktorými vám je dobre.

5. Všetci máme občas zlú náladu. To je prirodzené. Ak však máte zlú náladu niekoľko týždňov, je potrebné vyhľadať pomoc.

6. Nastavte si dôležité ciele. Zvoľte si také ciele, ktoré vás motivujú, ale nepohlcujú.

7. Buďte na seba dobrí. Ak ste v ťažkej situácii, dýchajte zhlboka a skúste sa sami sebe prihovoriť tak, ako by ste sa prihovárali dobrému priateľovi.

Samozrejme, existuje ešte veľké množstvo ďalších možností, ktoré vám môžu pomôcť zachovať si duševné zdravie. Organizácia Liga za duševné zdravie odporúča tiež:

  • budovať si sebaúctu, ale nebrať sa veľmi vážne, učiť sa neustále nové veci, venovať sa tvorivým činnostiam
    pomáhať tam, kde je to potrebné vedieť požiadať o pomoc, učiť sa žiť v prítomnosti

Have a question?

[contact-form-7 404 "Nenájdené"]