Duševné zdravie ako stav pohody

 

Duševné zdravie je neoddeliteľnou a nevyhnutnou súčasťou zdravia. Je potrebné sa starať oň rovnako ako o fyzické zdravie, pretože jedno bez druhého nemôže fungovať. Duševné zdravie je dnes naozaj veľká téma nielen pre psychológov a iné zdravotnícke profesie. Telesné a duševné zdravie sú vlastne spojené nádoby. Väčšina z nás za najdôležitejšiu hodnotu uvádza zdravie, avšak myslí hlavne na telesné zdravie. Na jeho neodmysliteľnú súčasť, duševné zdravie, sa často zabúda. Vplyv  psychiky na telesné zdravie dokázali mnohé výsledky pozorovaní. Moderná medicína 20. storočia sa snažila objasniť a vysvetliť súvislosti medzi osobnosťou jednotlivcov, druhmi psychických záťaží, sociálnymi podmienkami a ochorením, ktoré vzniklo. Objasnenie podstaty stresu viedlo k poznaniu zákonitostí, prostredníctvom ktorých psychické traumy, ale aj dlhotrvajúce záťaže menšej citovej intenzity ovplyvňujú systémy žliaz s vnútorným vylučovaním, imunitný systém a v konečnom dôsledku také komplexné systémy, ako je srdcovocievny systém, látková premena v organizme či jeho obranyschopnosť.

 

Rôzne výskumy v zahraničí – ale takisto aj na Slovensku ukazujú, že asi za 50 percentami návštev u všeobecných lekárov sú duševné problémy. Moderný človek si svoje pocity často neuvedomuje, hanbí sa za ich prejavy nielen pred inými, ale aj pred sebou samým. Psychické trápenia prežíva potom prostredníctvom telesných pocitov, ktoré ho privedú k lekárovi. Dnes vieme, že psychika ovplyvňuje všetky telesné ochorenia, veľký význam má najmä pri srdcovocievnych ochoreniach (ischemická choroba srdca, infarkt myokardu, náhla cievna mozgová príhoda, vysoký krvný tlak), ochoreniach tráviaceho traktu (vredová choroba, chronický zápal hrubého čreva, problémy so žlčníkom), cukrovke, alergických ochoreniach, ale aj nádorových ochoreniach. Aj za mnohými telesnými ťažkosťami, stoja obyčajné psychické problémy.

 

Patria sem bolesti hlavy, chrbta, závraty, únava, bolesti na hrudníku, bolesti tráviaceho traktu, hnačky alebo zápchy, poruchy spánku.  Tento vzájomný vzťah samozrejme platí aj naopak – telesné zdravie ovplyvňuje psychiku. V priamej súvislosti s telesnými poruchami sú najčastejšie depresia a úzkostné stavy. Závažné telesné ochorenie ovplyvňuje celý život človeka, jeho vzťahy k najbližším, k priateľom, ku kolegom. Niekto reaguje strachom, smútkom, beznádejou, iný hnevom, podráždením, hádavosťou. Ochorenie prináša pocit straty kontroly nad sebou, nad vlastným telom. Časté sú pocity nespravodlivosti, strach zo samoty, z opustenia blízkymi.

 

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) – definovala duševné zdravie ako stav pohody, v ktorom jednotlivec môže uskutočniť svoje schopnosti, vie zdolávať stresové situácie bežného života, vie produktívne pracovať a vie prispievať do života spoločnosti. Najnovšie štatistiky poukazujú na smutný fakt, že až 15% populácie do veku 18 rokov trpí psychickými poruchami, ktoré majú negatívny dopad na ich osobnostný, sociálny a profesionálny vývin. Zdravie sa kúpiť nedá, treba si ho preto vážiť a žiť takým spôsobom života, aby sme neohrozovali samých seba. Nesprávne návyky, stres, zlý životný štýl, nedostatok pohybu a spánku, fajčenie, požívanie alkoholu, prepracovanosť, zlé medziľudské vzťahy a sociálne prostredie, to všetko na nás negatívne vplýva a je hrozbou pre kvalitu nášho života, ktorý máme len jeden.

 

Vplyvom stresu sa znižuje aj funkcia imunitného systému, je oslabený a teda sme náchylnejší k rôznym ochoreniam. Problematikou duševného zdravia sa zaoberá vedný odbor- PSYCHOHYGIENA, ktorý skúma možnosti a spôsoby boja proti duševným chorobám a celkovú prevenciu psychických porúch a zachovania si duševného zdravia. Psychohygiena sa preto netýka len duševne chorých ľudí, ale aj zdravých ľudí, respektíve tých, ktorí sa momentálne necítia byť „fit“. Duševne zdravý, vyrovnaný človek je odolnejší voči telesným chorobám, je optimistickejší a teší sa zo života. Psychohygiena nie je proces jednorázový, je to proces dlhodobý a hlavne cieľavedomý, bez ohľadu na vek, či pohlavie. „Hygiena duše“ poskytuje teda akési návody pre zlepšenie života a udržanie si dobrého psychického stavu. Dodáva energiu, zvyšuje sebavedomie, motiváciu, výkonnosť a celkový pocit spokojnosti človeka so sebou samým.

 

„Jediný spôsob, ako si zaistiť príjemný život, je zaistiť príjemný život ostatným. Jediný spôsob, ako zaistiť ostatným príjemný život, je správať sa k nim, akoby sme ich milovali. A jediný spôsob, ako sa k niekomu správať, akoby sme ho milovali, je naozaj ho milovať!“ (Jeremy Bentham)

 

Čo prispieva k duševnému zdraviu:
– Mať niekoho rád skutočnou, nepredstieranou láskou
– Napomáhať dobrej atmosfére v rodine- pozornosť, porozumenie, ocenenie, vzájomný rešpekt
– Vedieť si získať a udržať aspoň niekoľkých priateľov
– Pestovať intenzívne osobné záujmy
– Viesť zdravý životný štýl, striedať bdenie a spánok, činnosť a odpočinok, spoločnosť a samotu
– Dodržiavať denne primeraný pohyb
– Zbytočne nepreceňovať úspechy ani prehry
– Primiešať všade trochu humoru
– Nájsť v každom dni, človeku a v udalosti niečo pekné
– Nebrániť sa smútku, ktorý patrí k životu. Keď nás však premáha, je dobré sa zdôveriť niekomu, vyhľadať pomoc

Rizikové faktory duševného zdravia
Duševný stav človeka určuje celý rad faktorov. Predispozície (sklon, náchylnosť) predstavujú činitele biologické (napr. genetika, pohlavie), individuálne (osobné skúsenosti), rodinné a sociálne (sociálna opora), ekonomické a environmentálne (spoločenské postavenie a životné podmienky). Ohrozuje nás celý rad činiteľov:

  • nadmerné užívanie návykových látok (alkohol, lieky, tabak, a ďalšie drogy),
    rizikový sex,
    prejedanie sa (obezita),
    stresujúce životné udalosti (napr. úmrtie blízkeho, nezamestnanosť, vážne ochorenie, vážne nehody),
    starostlivosť o chronicky chorých alebo dementných,
    vystavenie agresii, násiliu, traume,
    zlé pracovné zručnosti a návyky,
    sociálna nekompetentnosť,
    rodinné konflikty,
    mnohé ďalšie, vrátane nevhodného životného štýlu.

Zdravie sa kúpiť nedá, treba si ho preto vážiť a žiť takým spôsobom života, aby sme neohrozovali samých seba. Nesprávne návyky, stres, zlý životný štýl, nedostatok pohybu a spánku, fajčenie, požívanie alkoholu, prepracovanosť, zlé medziľudské vzťahy a sociálne prostredie, to všetko na nás negatívne vplýva a je hrozbou pre kvalitu nášho života. Vplyvom stresu sa znižuje aj funkcia imunitného systému, je oslabený a teda sme náchylnejší k rôznym ochoreniam. Preto ak pociťujete problémy v oblasti duševného zdravia – kontaktujte dobrého psychológa a dohodnite si stretnutie na rozhovor, alebo terapiu.

Have a question?

[contact-form-7 404 "Nenájdené"]