Depresia príznaky, diagnostika a liečba

 

Depresia je stav organizmu charakterizovaný smútkom, beznádejou, pocitom viny, poruchami spánku, úzkosťou, nezáujmom alebo nesústredenosťou, v ťažších formách sa objavujú aj samovražedné myšlienky či pokusy o samovraždu. Depresia je jedným z najčastejších problémov, ktoré ľudia v živote zažijú. U každého piateho človeka sa aspoň 1-krát za život objaví klinicky významná depresia. Každoročne ochorie na depresiu 5% obyvateľstva nezávisle na veku. Ženy ochorejú 2-krát častejšie ako muži. Depresiu zaraďujeme medzi tzv. afektívne poruchy čiže poruchy nálady. U klientov a pacientov trpiacich depresiou úplne chýba objektívny dôvod pre zmenenú náladu. Smútok nie sú schopní ovplyvniť vlastnou voľou.  Neliečená depresia môže trvať približne pol roka, ale obvykle trvá dlhšie.

 

Dĺžka trvania depresie je individuálna a líši sa prípad od prípadu. Depresia môže byť reakciou na životnú udalosť, môže byť súčasťou neurózy, môže ísť o endogénnu poruchu, o tzv. larvovanú depresiu (psychické ťažkosti sú prekryté intenzívnejšími telesnými ťažkosťami), o symptomatickú depresiu (pri menopauze, po silnom krvácaní, po otrase mozgu), o depresiu pri organickom poškodení mozgu (napr. nádorom, zápalom alebo traumou), o depresiu, ktorá vznikne následne po užívaní niektorých liekov (napr. dlhodobé užívanie neuroleptík) alebo môže byť súčasťou iných psychiatrických ochorení (napr. toxikománie, alkoholizmu alebo schizofrénie).

 

Príznaky depresie
Medzi hlavné psychické príznaky patrí smútok, strata záujmu o seba a svoje okolie a v neposlednom rade pocit nedostatku energie aj pre vykonávanie bežných každodenných činností, akými sú napr. čistenie zubov, bežná hygiena alebo obliekanie sa. Medzi ďalšie, tzv. vedľajšie, príznaky patrí okrem iného znížené sebavedomie, pocit beznádeje, neschopnosť radovať sa, nesústredenosť, poruchy spánku, ale aj napríklad strata chuti do jedla spojená s poklesom hmotnosti alebo pokles záujmu o sexuálne aktivity (posledné dva uvedené príznaky patria medzi telesné príznaky depresie). Pacient s depresiou môže byť utlmený alebo sa môže chovať opačne. Kritické a často fatálne je však možné samovražedné konanie. U starších pacientov môže dôjsť k takému spomaleniu duševnej činnosti (myslenie, rozhodovanie, reč), že dotyčná osoba pôsobí na okolie ako keby trpela demenciou. Po odznení depresie sa v takom prípade vracia pôvodná mentálna výkonnosť. V prípade hlbokej depresie sa niekedy môžu objaviť bludy, stihomam a dokonca aj halucinácie. Depresia je často spojená aj s príznakmi tiesne alebo úzkosti.

 

Liečba depresie
Včas rozpoznanú depresiu možno liečiť ambulantne liekmi, tzv. antidepresívami, ktoré je možné podporiť kombináciou s psychoterapiou. Psychoterapia je spôsob nefarmakologickej liečby depresívneho ochorenia, ktorú vykonáva kvalifikovaný psychoterapeut. Pacient má možnosť za asistencie terapeuta postupne nazerať sám do seba, spoznať svoje správanie, identifikovať nevhodné vzorce správania spojené so smutným prežívaním, navrhovať nové vzorce správania a pozorovať prípadné zlepšenie nálady. Ťažšie formy depresie je nutné liečiť v rámci hospitalizácie (psychiatrické oddelenie alebo psychiatrická liečebňa). Prípadné ťažkosti je vždy nutné konzultovať s lekárom.

 

Depresia je choroba – ktorá sa nedá prekonať vôľou. Keď sme depresívni, venujeme sa málo alebo vôbec príjemným aktivitám, a čím menej príjemných činností robíme, budeme tým viac depresívni Depresia je ochorenie celého organizmu. Nie je to teda slabosť, nedostatok vôle alebo sebadisciplíny. Vedie k pocitom smútku, beznádeje, k strate prežívania radosti, energie aj vôle. Depresia je choroba. Je to bludný kruh, ale, našťastie, funguje to aj opačne. Čím viac príjemných aktivít zaradíme do bežného života, tým menej depresívne sa cítime, a čím menej depresívne sa cítime, tým viac príjemných aktivít budeme pravdepodobne vykonávať. Depresia je viac ako smútok, je to komplexný telesný a psychický stav, zasahuje náladu, telesné pocity, správanie aj myslenie.

 

To však neznamená – že v depresii je človek „nenormálny“ alebo „bláznivý“. Je však bez síl, energie, má smutnú náladu a vyčíta si to. Nemôže fungovať v každodenných záležitostiach. Nesústredí sa. Nedokáže sa radovať z vecí, ktoré ho predtým tešili. Cíti prázdno v duši. Samotná psychoterapia môže pomôcť len pri ľahších formách depresie. Pri ťažkej depresii nestačí. V kombinácii s liekmi však zvyšuje ich účinnosť. Psychoterapia pomáha hlbšie porozumieť, čo sa s človekom v depresii deje. Učí, akým spôsobom zaobchádzať s príznakmi a s problémami v živote a trénuje schopnosti, ktoré môžu v budúcnosti brániť rozvoju novej epizódy. Psychoterapeutický prístup poskytuje bezpečný priestor, v ktorom sa chorý môže prejaviť a vyjadriť čo ho trápi.

Have a question?

[contact-form-7 404 "Nenájdené"]